Kultúra zvoncovitých pohárov alebo staršie kultúra zvoncových pohárov bola kultúra na mnohých miestach západnej a strednej Európy a Maroka zhruba v rokoch 2900 pred Kr. až 1800/1700 pred Kr. (kalibrované údaje – datovanie sa líši podľa lokality), s jadrom azda okolo 2400 pred Kr. až 1800/1700 pred Kr., teda v eneolite a na začiatku bronzovej doby.
Obsah
- 1 Názvoslovie
- 2 Výskyt kultúry zvoncových pohárov
- 3 Rozdelenie
- 4 Pôvod a charakteristika
- 5 Zdroj
Názvoslovie[upraviť | upraviť kód]
Kultúra je nazvaná podľa keramických pohárov, ktoré pripomínajú tvarom prevrátený zvon. Tieto poháre majú okrem toho nezvyčajne spracovanú hlinu a červeno zafarbený povrch, spravidla s vkolkovanou výzdobou v horizontálnych pásoch.
Výskyt kultúry zvoncových pohárov[upraviť | upraviť kód]
Nachádzame ju konkrétne na (nesúvislých) územiach:
- v Nemecku (stred a Bavorsko), miestami vo Švajčiarsku, v hornom Povislí, miestami v Čechách, na južnej Morave, miestami v Rakúsku, ojedinele na juhozápadnom Slovensku (Skalica, Sládkovičovo), v Maďarsku okolo Budapešti
- v okolí Pádu v Taliansku, v Katalánsku, južnom Francúzsku a priľahlom Taliansku, na Sardínii, Sicílii, Baleároch, v južnom a strednom Španielsku, v časti Portugalska, v Galícii
- v severozápadnom Francúzsku, na ostrove Veľká Británia (takmer celom), vzácne v Írsku, v Holandsku, vzácne v Dánsku
- v Maroku (Afrika)
Do tejto kultúry časovo a územne spadá napr. aj Stonehenge a Avebury.
Rozdelenie[upraviť | upraviť kód]
Delí sa na viacero lokálnych skupín, napr.:
- csepelská skupina (Maďarsko)
- bavorská skupina
- česká skupina
- moravská skupina
- rakúska skupina
Okolo roku (pri konvenčnom datovaní) 2000 pred Kr. táto kultúra okrajovo zasiahla západné Slovensko v podobe skupiny Leitha (Leithaprodersdorf) z Rakúska.
Pôvod a charakteristika[upraviť | upraviť kód]
Vznik kultúry je predmetom častých sporov, možno preto povedať, že je dodnes neistý. Sú aj názory, že do Európy prišla z Maroka (teda z Afriky). Najpravdepodobnejší je azda pôvod na Pyrenejskom polostrove. Je veľa dôvodov domnievať sa, že išlo o osobitné etnikum: podľa antropologických výskumov a nálezov sa nositelia tejto kultúry odlišujú od okolitej domácej populácie – majú krátku, širokú a vysokú lebečnú dutinu s veľkou širokou tvárou, vysokou dolnou čeľusťou, vyššími očnicami a užším, veľmi výrazným nosom. V Poľsku a Nemecku vidno známky miešania tejto populácie s domácou populáciou.
V kontinentálnej Európe sa ľud tejto kultúry venoval predovšetkým poľnohospodárstvu a asi aj vyhľadávaniu medených rúd a ich spracúvaniu. V Anglicku sa venoval poľnohospodárstvu, pastierstvu a ťažbe pazúrika. V strednej Európe je kultúra známa len z pohrebísk (spravidla kostrové), v Maďarsku a na Morave a v Čechách aj zo sídlisk.
Zdroj[upraviť | upraviť kód]
- zvoncovité poháre. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 1010 – 1012.
